contradiction[ˌkɒntrəˈdɪkʃən]11911n | |
| 1. | rozpor (vnútorný) |
| 2. | popretie, opak (zásad ap.) |
| phr | |
| contradiction in terms protirečivé (slovné) spojenie | |
| rozpor | byť v rozpore s čím be contrary to sth, (porušovať) (form.) contravene sth, (fakty ap.) be at variance with sth, (výrok ap.) contradict sth, be in contradiction to sth, (odporovať si) be inconsistent with sth |
contradiction
