вещ1 [veʂt] adj | |
1. | odborný (posudok, vedomosti ap.) |
2. | erudovaný |
3. | zbehlý v čom (skúsený ap.) |
phr | |
ве́що лице́ odhadca |
вещ | ли́чни ве́щи (osobné) veci |
вещ | изли́шна/нену́жна вещ zbytočnosť (vec ap.) |
наме́рен | бюро́ за наме́рени ве́щи straty a nálezy (kancelária ap.) |
съхраня́ване | мя́сто за съхраня́ване ли́чни ве́щи úložný priestor |
nález | straty a nálezy (kancelária ap.) бюро́ за наме́рени ве́щи |
strata | straty a nálezy (kancelária ap.) бюро́ за наме́рени ве́щи |
úložný | úložný priestor мя́сто за съхраня́ване ли́чни ве́щи |
vec | (osobné) veci ли́чни ве́щи |