| завладе́я [zɚvlɐdejɚ] perf | |
| 1. | dobyť (mesto ap.), ovládnuť čo (získať vládu), podmaniť si koho/čo (násilím, národ ap.), uchvátiť, zmocniť sa čoho (ovládnuť ap.) |
| 2. | očariť, okúzliť |
| phr | |
| завладе́я отно́во perf znovu dobyť | |
| dobyť | znovu dobyť завладе́я отно́во |
завладея
