задоволя́ [zɚdovolæ] perf | |
1. | uspokojiť koho/čo (vyhovieť požiadavkám) |
2. | nasýtiť (trh ap.) |
3. | ukojiť (hlad, túžbu ap.), uspokojiť (utíšiť potrebu) |
задоволя́ се | тря́бва да се задоволя́ с нещо musieť sa uspokojiť s čím (z núdze) |
uspokojiť sa | musieť sa uspokojiť s čím (z núdze) тря́бва да се задоволя́ с нещо |
vďačne | vďačne prijať задоволя́ се, задоволя́вам се с някого/нещо |