| известя́ [izvestæ] perf | |
| avizovať, ohlásiť (podať správu), nahlásiť (polícii ap.), oznámiť čo komu (povedať ap.), rozhlásiť čo, upovedomiť koho o čom, dať na vedomie čo komu, vyrozumieť koho o čom | |
| изве́стен | свето́вно изве́стен svetoznámy |
| изве́стен | добре́ изве́стен dobre známy |
| изве́стен | (общо-) изве́стен (všeobecne) známy (fakt ap.) |
| vedomie | dať na vedomie čo komu уведомя́, известя́ |
| známy | dobre známy добре́ изве́стен |
| známy | (všeobecne) známy (fakt ap.) (общо-) изве́стен |
известя
