| изго́ня [izgonjɚ] perf | |
| 1. | odohnať koho/čo, vyhnať (z pozície ap.), vykopnúť koho odkiaľ (vyhodiť) |
| 2. | vyhnať koho (prinútiť odísť), vykúriť koho odkiaľ, vyhostiť, vypovedať (z krajiny), vykázať koho odkiaľ (zo sály ap.) |
| 3. | vypudiť čo odkiaľ (z tela ap.) |
| 4. | prehnať koho/čo |
изгоня
