| издържа́ [izdərʐa] perf | |
| 1. | prečkať (ťažké časy ap.), prestáť čo (ťažkosti, krízu ap.) |
| 2. | vydržať, zniesť (bolesť ap.) |
| 3. | strpieť, vydržať (nevzdať sa), vytrvať |
| 4. | odolať čomu, vydržať (čerstvý ap.), zniesť (odolať ap.) |
| 5. | obstáť v čom (v skúške ap.) |
| phr | |
| издържа́ и́зпит obstáť na skúške, urobiť skúšku (zložiť), absolvovať skúškuне издържа́ perf (и́зпит) neobstáť (v teste ap.), neurobiť (skúšku) | |
| издъ́ржан | издъ́ржано лице́ závislá/vyživovaná osoba |
| лице́ | издъ́ржано лице́ závislá/vyživovaná osoba |
| absolvovať | absolvovať skúšku взе́ма и́зпит, изка́рам изпит, издържа́ и́зпит |
| obstáť | neobstáť (v teste ap.) не издържа́ (и́зпит) |
| obstáť | obstáť na skúške издържа́ и́зпит, ми́на на и́зпит |
| osoba | závislá/vyživovaná osoba издъ́ржано лице́ |
| urobiť | neurobiť (skúšku) не издържа́ (и́зпит) |
| urobiť | urobiť skúšku (zložiť) взе́ма и́зпит, изка́рам изпит, издържа́ и́зпит |
издържа
