| изте́гля [istegljɚ] perf | |
| 1. | povyťahovať (dostať von), vyvliecť koho/čo odkiaľ |
| 2. | stiahnuť (z obehu ap.) |
| 3. | vybrať (si) (peniaze z účtu) |
| 4. | odtiahnuť čo (auto ap.) |
| 5. | odtiahnuť čo (odsunúť ap.) |
| phr | |
| (успя́вам да) изте́гля utiahnuť (byť schopný uviezť)изте́гля (пари́) perf vybrať (peniaze) (z bankomatu) | |
изтегля
