изчи́стя [iztʃistjɚ] perf | |
1. | očistiť (od špiny ap.), vyčistiť čo (od špiny), vydrhnúť, zotrieť čo (tabuľu ap.) |
2. | upratať (urobiť poriadok) |
3. | vyčistiť čo (odstrániť prekážky ap.) |
4. | vypratať (vyprázdniť) |
phr | |
изчи́стя perf (с че́тка) нещо vyčistiť kefou, okefovať čo |
прахосмука́чка | изчи́стя с прахосмука́чка povysávať (izbu ap.) |
vyčistiť | vyčistiť kefou čo изчи́стя (с че́тка), изче́ткам нещо |