| uspokojiť v | |
| 1. | (vyhovieť požiadavkám) koho/čo удовлетворя́ някого/нещо, задоволя́ |
| 2. | (utíšiť potrebu) утоля́, удовлетворя́, задоволя́, успокоя́ |
| uspokojiť sa | musieť sa uspokojiť s čím (z núdze) тря́бва да се задоволя́ с нещо |
| задоволя́ се | тря́бва да се задоволя́ с нещо musieť sa uspokojiť s čím (z núdze) |
uspokojiť