| sklon [sklon] m | |
| 1. | sklon (spád) |
| 2. | tendencia (prirodzená dispozícia), sklon (dispozícia), tendencia k čomu, náchylnosť na čo |
| 3. | sklony k čemu sklony, tendencie k čomu, predispozícia, náchylnosť na čo, sklon k čomu |
| phr | |
| mít sklony k čemu mať sklony k čomu (povahové ap.), byť náchylný urobiť čose sklony k čemu so sklonmi, inklinujúci k čomu | |
| náchylný | být náchylný k čemu mať sklony k čomu (povahové ap.), byť náchylný urobiť čo |
| náchylný | byť náchylný urobiť čo mít sklony, být náchylný k čemu |
| sklon | mať sklony k čomu (povahové ap.) mít sklony, být náchylný k čemu |
| sklon | so sklonmi k čomu se sklony, inklinující k čemu |