sklon [sklon] m | |
1. | sklon (spád) |
2. | tendencia (prirodzená dispozícia), sklon (dispozícia), tendencia k čomu, náchylnosť na čo |
3. | sklony k čemu sklony, tendencie k čomu, predispozícia, náchylnosť na čo, sklon k čomu |
phr | |
mít sklony k čemu mať sklony k čomu (povahové ap.), byť náchylný urobiť čose sklony k čemu so sklonmi, inklinujúci k čomu |
náchylný | být náchylný k čemu mať sklony k čomu (povahové ap.), byť náchylný urobiť čo |
náchylný | byť náchylný urobiť čo mít sklony, být náchylný k čemu |
sklon | mať sklony k čomu (povahové ap.) mít sklony, být náchylný k čemu |
sklon | so sklonmi k čomu se sklony, inklinující k čemu |