skončiť v | |
1. | (dospieť ku koncu) skončit |
2. | (následkom) čím mít za následek co, skončit čím, (zavŕšiť) čo ukončit, skončit co |
3. | (dorobiť ap.) čo dokončit, skončit co |
4. | (prerušiť činnosť) s čím skončit s čím |
5. | (vo väzení ap.) kde/ako skončit kde/jak, dopadnout jako co |
phr | |
To zle skončí. To špatně skončí. |
krach | skončiť krachom (úsilie ap.) skončit krachem |
neslávne | skončiť neslávne skončit neslavně |
nezdar | skončiť nezdarom skončit nezdarem |
šťastne | šťastne skončiť šťastně skončit |
krach | skončit krachem skončiť krachom (úsilie ap.) |
následek | mít za následek co viesť k čomu (následky ap.), mať za následok čo, skončiť čím (následkom) |
neslavně | skončit neslavně skončiť neslávne |
nezdar | skončit nezdarem skončiť nezdarom |
šťastně | šťastně skončit šťastne skončiť |
skončit | To špatně skončí. To zle skončí. |