| 刺 [cì] | |
| n | |
| 1. | osteň, tŕň (ruže ap.) |
| 2. | pichliač |
| v | |
| 1. | pobodať, dorezať koho (nožom) |
| 2. | bodnúť (žihadlom), poštípať koho (hmyz), uštipnúť (žihadlom ap.) |
| phr | |
| 把 什么 刺入 什么 vraziť čo do čoho (dýku do srdca ap.)刺死 ubodať (na smrť), zapichnúť koho (pichnutím zabiť) | |
刺