| berettiget [beˈradiəð] | |
| adj | |
| 1. | dôvodný (pochybnosti ap.), opodstatnený (obavy ap.) |
| 2. | oprávnený (spôsobilý ap.) |
| 3. | ospravedlniteľný |
| 4. | oprávnený, spravodlivý (hnev ap.) |
| adv | |
| oprávnene (odôvodnene) | |
| phr | |
| en berettiget mistanke dôvodné podozrenievære berettiget til ngt byť oprávnený na čo (zmluvou ap.) | |
| dôvodný | dôvodné podozrenie en berettiget mistanke |
berettiget
