| bestå [beˈsdɔ] v | |
| 1. | obstáť v čom (v skúške ap.) |
| 2. | zložiť (skúšku), urobiť (skúšky ap.) |
| 3. | skladať sa, pozostávať z čoho |
| 4. | spočívať v čom |
| phr | |
| bestå en eksamen obstáť na skúške, urobiť skúšku (zložiť), absolvovať skúškuikke bestå ngt neobstáť (v teste ap.), neurobiť (skúšku) | |
| absolvovať | absolvovať skúšku bestå en eksamen |
| obstáť | neobstáť (v teste ap.) ikke bestå ngt |
| obstáť | obstáť na skúške bestå en eksamen |
| urobiť | neurobiť (skúšku) ikke bestå ngt |
bestå
