abgehen*217Vb(ging ab, i. abgegangen) | |
| 1. | von etw. odísť z čoho, odkiaľ (zo scény ap.)von der Schule abgehen odísť zo školy |
| 2. | obísť, prejsť, premerať (terén, trasu ap.)Der Bahnwärter geht die Strecke ab. Strážnik na stanici obchádza trať. |
| 3. | odchádzať, odplávať, mať odchod (o dopravných prostriedkoch) |
| 4. | byť odoslaný, odísť (list, zásielka ap.) |
| 5. | odbočiť, vybočiť, rozvetviť savom rechten Weg abgehen zísť zo správnej cestyHier geht ein kleiner Fluss ab. Rozvetvuje sa tu malá riečka. |
| 6. | zísť, o(d)padnúť, odtrhnúť saHier ist der Putz abgegangen. Tu opadala omietka. |
| 7. | odchádzať, vylučovať sa (krv ap.) |
| 8. | ísť (na odbyt), predávať sa (výrobky ap.) |
| 9. | von etw. od(po)čítať sa, zraziť sa, strhnúť sa z čoho (percentá z ceny ap.)Davon gehen noch 10% ab. Z toho sa ešte odpočíta(va) 10%. |
| 10. | nedostávať sa, chýbať, nemať |
| 11. | von etw. upustiť od čoho (od úmyslu ap.)von seinen Forderungen abgehen upustiť od svojich požiadaviek |
abgehen*
