abhauen*281Vb(haute ab/kniž. hieb ab, h./i. abgehauen) | |
| 1. | h.otĺcť, obiťDie Maurer hauten den Putz ab. Murári otĺkli omietku. |
| 2. | h.odťať, odseknúť, uťať (sekerou ap.)Beinahe hätte er sich den Daumen abgehauen. Takmer by si bol odťal palec. |
| 3. | i.(haute) (neform.) vypadnúť, zdúchnuť, vypariť sa (zo schôdze ap.) |
abhauen*
