abkehren1315Vb(h./i.) | |
| 1. | h.odvrátiť (pohľad ap.)Ich kehrte mich von ihr/vom Fenster ab. Odvrátil(a) som sa od nej/okna. |
| 2. | i.von etw. prestať s čím (s fajčením ap.), zanechať čo (zlozvyk ap.) |
| odkloniť sa | odkloniť sa od svojho presvedčenia sich von seiner Überzeugung abkehren |
abkehren1
