abscheiden*Vb(ie, h./i. ie) | |
| 1. | h.(odb.) vylučovať (kvapalinu, hnis ap.) |
| 2. | i.(kniž.) skonať, dokonať, usnúť, zaspať naveky |
| Abschied | (kniž.) von j-m/etw. Abschied nehmen rozlúčiť sa s kým/čím |
| Abschied | ohne Abschied fortgehen odísť bez rozlúčenia |
| nehmen* | Abschied von j-m nehmen rozlúčiť sa s kým |
| podať | podať si ruky na rozlúčku sich zum Abschied die Hände reichen |
abscheiden*
