abweisen*Vb(ie, ie) | |
| 1. | odbiť (zvedavcov ap.) |
| 2. | odmietnuť, zamietnuť (prosbu ap.) |
| 3. | odraziť (útok ap.), zahnať (súpera ap.) |
| uchádzač | odmietnuť/prijať uchádzača den Bewerber abweisen/annehmen |
| zatriasť | Odmietavo zatriasol hlavou. Er hat den Kopf abweisend geschüttelt. |
abweisen*
